30. listopadu 2008

Prednáška Jeho Svätosti dalajlámu

Vždy, keď počúvam tibetských mníchov, napadne mi to isté – neprišli nám ukázať žiadne východné kúzla, ale obyčajné šťastie jednoduchého života.

Na prednášky Jeho Svätosti chodieva mnoho ľudí, ktorí majú veľké očakávania, myslia si, že dalajláma disponuje zázračnými či dokonca liečivými schopnosťami. Jeho Svätosť sa tomu smeje, vraví, že ak by také schopnosti naozaj mal, použil by ich na svoje žlčové kamene. Je to len človek, ako my ostatní.

Našou prirodzenou túžbou je žiť šťastný život. Kľúčom k jej splneniu je pokoj mysle – ak ho dosiahneme, nebude viac záležať na vonkajších okolnostiach, dokážeme byť šťastní. Ba čo viac, pokoj mysle je jedným z kľúčových predpokladov fyzického zdravia. To bolo dokázané aj prostredníctvom vedeckých výskumov.

Sú dva dôležité faktory. Prvým z nich je súcitenie a vrelosť srdca, ktoré nám pomáhajú byť voči ostatným otvorenejší, bezprostrednejší. Súcit nás tiež zbavuje strachu, podozrievavosti, hnevu a nenávisti. Ďalším poznatkom, ktorý Jeho Svätosť spomenula je fakt, že máme vždy množstvo problémov, ktoré v skutočnosti vytvárame my sami. Každý sa im chce vyhnúť, a predsa vznikajú. Príčina je jednoduchá - je ňou náš nerealistický prístup. Realitu totiž môžeme poznať, len ak sa na všetko pozeráme z mnohých uhlov, nielen z jedného, a to robí málokto.

Vedci len nedávno odhalili, že ľudia, ktorí často vravia ja, môj, mňa, sú vystavení oveľa vyššej pravdepodobnosti infarktu ako ostatní. Takto sebeckí ľudia majú krátkozraký pohľad na svet, nevidia problémy iných, preto sa im ich vlastné problémy, nech sú akokoľvek malé, zdajú neprekonateľné a vyrovnávajú sa s nimi s oveľa väčšími ťažkosťami ako altruisti. Je to otázka prístupu. Sebecký prístup je nerealistický a škodí nám.

Je možné naučiť sa súcitu? Áno, je. Prvým človekom, ktorý učil dalajlámu láske, vrelosti a súcitu však nebol jeho učiteľ, ale mama. Blízky vzťah medzi matkou a dieťaťom je tým najdôležitejším pre šťastie oboch. Tí, ktorí boli o materinskú lásku v detstve ukrátení, majú aj v ďalšom živote ťažkosti prejaviť ostatným lásku. Nedostatok lásky v medziľudských vzťahoch je vždy nezdravý.

Aby sme to zhrnuli, ak robíte niečo dobré, je to pre vás prínosom, zlé skutky však so sebou prinášajú negatívne dôsledky.

Autorka: Ľudmila Miškaňová

Žádné komentáře:

Okomentovat