1.12.2008V dňoch 29.11.2008 až 1.12.2008 navštívil Jeho Svätosť dalajláma Prahu na pozvanie Václava Havla a Fóra 2000. Pri rozhovore s médiami rozpráva o svojej návšteve, ktorú nazýva nepolitickou. Všetky jeho návštevy bývajú nepolitické, s výnimkou niektorých návštev Washingtonu a Bruselu. Ich cieľom je vždy zdôraznenie ľudskej hodnoty, pretože každý má právo na plnohodnotný a šťastný život. Mnoho ľudí sa sústreďuje len na peniaze, no tie nedokážu zaplatiť pozitívne emócie. Závislosť na materiálnom svete nám skôr spôsobuje stres a ruší pokoj mysle. Preto k nám dalajláma neprišiel ako politický predstaviteľ, ale ako obyčajný človek, jeden zo 6 miliónov prostých ľudí, aby pohovoril o súcite, láske, tolerancii a odpúšťaní. Tieto vlastnosti pritom vôbec nemusia pochádzať z nejakého náboženstva, závisia len od našich vlastných činov, ktoré sa odvíjajú od motivácie. Dalajláma vraví o našej roli v tomto svete – je ňou morálna zodpovednosť priniesť viac šťastia, jednoty, stability a spravodlivosti do spoločnosti. Mnoho z problémov, ktorým dnes čelíme, sme si vytvorili sami; logicky sme preto schopní ich aj napraviť.
Na otázku, aký má Jeho Svätosť vzťah k západným politickým predstaviteľom odpovedá, že každý vzťah založený na otvorenosti, čestnosti a úprimnosti je dobrý. Zmieňuje prezidenta Busha: „Je to dobrý priateľ. Odhliadnúc od toho, že jeho politika je neraz pohromou, ako človeka ho mám veľmi rád." Vraví o ňom, že je otvorený a veľmi priamy. Niekedy, keď sa dalajláma stretáva s rôznymi politickými predstaviteľmi, má dojem, že i napriek zdvorilým frázam je medzi nimi veľká vzdialenosť, ktorú je možné prekonať až po mnohých stretnutiach. S prezidentom Bushom si však začal byť veľmi blízky už po tom prvom. Priamosť je preto veľmi dôležitá pre dôveru, ktorá je základom priateľstva a komunikácie. Taktiež vyjadril svoju veľkú úctu voči Václavovi Havlovi a bývalému poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi, ktorí sú jeho priateľmi a ktorí podľa neho mimoriadne prispeli k rozvoju solidarity, demokracie a slobody.
Autorka článku a fotografie: Ľudmila Miškaňová
Žádné komentáře:
Okomentovat