Tlačová konferencia s Jeho Svätosťou dalajlámom

1.12.2008

V dňoch 29.11.2008 až 1.12.2008 navštívil Jeho Svätosť dalajláma Prahu na pozvanie Václava Havla a Fóra 2000. Pri rozhovore s médiami rozpráva o svojej návšteve, ktorú nazýva nepolitickou. Všetky jeho návštevy bývajú nepolitické, s výnimkou niektorých návštev Washingtonu a Bruselu. Ich cieľom je vždy zdôraznenie ľudskej hodnoty, pretože každý má právo na plnohodnotný a šťastný život. Mnoho ľudí sa sústreďuje len na peniaze, no tie nedokážu zaplatiť pozitívne emócie. Závislosť na materiálnom svete nám skôr spôsobuje stres a ruší pokoj mysle. Preto k nám dalajláma neprišiel ako politický predstaviteľ, ale ako obyčajný človek, jeden zo 6 miliónov prostých ľudí, aby pohovoril o súcite, láske, tolerancii a odpúšťaní. Tieto vlastnosti pritom vôbec nemusia pochádzať z nejakého náboženstva, závisia len od našich vlastných činov, ktoré sa odvíjajú od motivácie. Dalajláma vraví o našej roli v tomto svete – je ňou morálna zodpovednosť priniesť viac šťastia, jednoty, stability a spravodlivosti do spoločnosti. Mnoho z problémov, ktorým dnes čelíme, sme si vytvorili sami; logicky sme preto schopní ich aj napraviť.

Na otázku, aký má Jeho Svätosť vzťah k západným politickým predstaviteľom odpovedá, že každý vzťah založený na otvorenosti, čestnosti a úprimnosti je dobrý. Zmieňuje prezidenta Busha: „Je to dobrý priateľ. Odhliadnúc od toho, že jeho politika je neraz pohromou, ako človeka ho mám veľmi rád." Vraví o ňom, že je otvorený a veľmi priamy. Niekedy, keď sa dalajláma stretáva s rôznymi politickými predstaviteľmi, má dojem, že i napriek zdvorilým frázam je medzi nimi veľká vzdialenosť, ktorú je možné prekonať až po mnohých stretnutiach. S prezidentom Bushom si však začal byť veľmi blízky už po tom prvom. Priamosť je preto veľmi dôležitá pre dôveru, ktorá je základom priateľstva a komunikácie. Taktiež vyjadril svoju veľkú úctu voči Václavovi Havlovi a bývalému poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi, ktorí sú jeho priateľmi a ktorí podľa neho mimoriadne prispeli k rozvoju solidarity, demokracie a slobody.

Autorka článku a fotografie: Ľudmila Miškaňová

Prednáška Jeho Svätosti dalajlámu

Vždy, keď počúvam tibetských mníchov, napadne mi to isté – neprišli nám ukázať žiadne východné kúzla, ale obyčajné šťastie jednoduchého života.

Na prednášky Jeho Svätosti chodieva mnoho ľudí, ktorí majú veľké očakávania, myslia si, že dalajláma disponuje zázračnými či dokonca liečivými schopnosťami. Jeho Svätosť sa tomu smeje, vraví, že ak by také schopnosti naozaj mal, použil by ich na svoje žlčové kamene. Je to len človek, ako my ostatní.

Našou prirodzenou túžbou je žiť šťastný život. Kľúčom k jej splneniu je pokoj mysle – ak ho dosiahneme, nebude viac záležať na vonkajších okolnostiach, dokážeme byť šťastní. Ba čo viac, pokoj mysle je jedným z kľúčových predpokladov fyzického zdravia. To bolo dokázané aj prostredníctvom vedeckých výskumov.

Sú dva dôležité faktory. Prvým z nich je súcitenie a vrelosť srdca, ktoré nám pomáhajú byť voči ostatným otvorenejší, bezprostrednejší. Súcit nás tiež zbavuje strachu, podozrievavosti, hnevu a nenávisti. Ďalším poznatkom, ktorý Jeho Svätosť spomenula je fakt, že máme vždy množstvo problémov, ktoré v skutočnosti vytvárame my sami. Každý sa im chce vyhnúť, a predsa vznikajú. Príčina je jednoduchá - je ňou náš nerealistický prístup. Realitu totiž môžeme poznať, len ak sa na všetko pozeráme z mnohých uhlov, nielen z jedného, a to robí málokto.

Vedci len nedávno odhalili, že ľudia, ktorí často vravia ja, môj, mňa, sú vystavení oveľa vyššej pravdepodobnosti infarktu ako ostatní. Takto sebeckí ľudia majú krátkozraký pohľad na svet, nevidia problémy iných, preto sa im ich vlastné problémy, nech sú akokoľvek malé, zdajú neprekonateľné a vyrovnávajú sa s nimi s oveľa väčšími ťažkosťami ako altruisti. Je to otázka prístupu. Sebecký prístup je nerealistický a škodí nám.

Je možné naučiť sa súcitu? Áno, je. Prvým človekom, ktorý učil dalajlámu láske, vrelosti a súcitu však nebol jeho učiteľ, ale mama. Blízky vzťah medzi matkou a dieťaťom je tým najdôležitejším pre šťastie oboch. Tí, ktorí boli o materinskú lásku v detstve ukrátení, majú aj v ďalšom živote ťažkosti prejaviť ostatným lásku. Nedostatok lásky v medziľudských vzťahoch je vždy nezdravý.

Aby sme to zhrnuli, ak robíte niečo dobré, je to pre vás prínosom, zlé skutky však so sebou prinášajú negatívne dôsledky.

Autorka: Ľudmila Miškaňová